Institut pro evropskou politiku EUROPEUM

Institut pro evropskou politiku EUROPEUM je think-tankem, který se zaměřuje na programovou, projektovou, publikační a vzdělávací činnost související s procesem evropské integrace.


Hlášení

Ďalšia výhovorka už Slovensku neprejde

Základné pravidlá fungovania európskej ekonomiky a eura sa zásadne menia. Slovenská vláda pochopila, že krajina našej veľkosti  má len obmedzené možnosti, tak sa sústredila na kľúčové body svojej agendy.

Minulý týždeň schválili vrcholní predstavitelia krajín Európskej únie dve prelomové rozhodnutia. Takzvaný Európsky stabilizačný mechanizmus a Pakt pre euro plus menia základné pravidlá fungovania európskej ekonomiky a eura.


Podpora ďalšej nezodpovednosti?

Euroval, ktorý bol vytvorený v minulom roku ako dočasný nástroj na ochranu spoločnej meny, nahradí po roku 2013 Európsky stabilizačný mechanizmus. Zásadná zmena, ktorou sa mechanizmus bude líšiť od ad hoc pomoci Grécku alebo od pomoci eurovalu Írsku, je jeho permanentnosť.

Jedným zo základných princípov, na ktorých bola pred vyše dvanástimi rokmi vytvorená eurozóna, bol princíp zodpovednosti každej členskej krajiny za svoju platobnú bilanciu a schopnosť splácať úvery. Dôvodom zákazu vzájomnej pomoci medzi členskými krajinami bola najmä snaha zabrániť nezodpovednému správaniu  jednotlivých krajín.

Tučné obdobie rastu, ktoré sprevádzalo existenciu prvých desiatich rokov eura, však prerušila finančná kríza, ktorá svojou intenzitou  vyvolala krízu hospodársku a nakoniec sa preliala aj do takzvanej dlhovej krízy.

Je pochopiteľné, že v takomto vypätom období, keď lavínový efekt mohol spôsobiť až ohrozenie existencie spoločnej meny, prijali členovia eurozóny mimoriadne opatrenia vo forme pôžičky Grécku a vzniku eurovalu.

Je však znepokojujúce, keď sa z výnimočných opatrení stáva permanentný mechanizmus chrániaci krajiny s nezodpovedným správaním. Jedinou pozitívnou stranou Európskeho stabilizačného mechanizmu je predpokladané zapojenie súkromného sektora do záchrany ďalších ohrozených krajín eurozóny po roku 2013. Znášanie zodpovednosti za prípadný krach dlžníka by mal byť neoddeliteľnou súčasťou podnikateľského rizika všetkých veriteľov.

Nebola by to však typická Európska únia, keby aj v tomto prípade nešlo len o „predpoklad“. Dohoda lídrov necháva túto otázku otvorenú a zapojenie súkromného sektora sa posúdi z prípadu na prípad. Výsledkom je, bohužiaľ, opatrenie, ktoré nestanovuje jasné pravidlá hry a necháva obrovský priestor na špekulácie.

Priestor na kreatívne riešenia

Ďalším opatrením schváleným lídrami krajín Európskej únie je takzvaný Pakt pre euro plus. Plus na konci označuje fakt, že aj keď je pakt určený primárne na podporenie konkurencieschopnosti krajín eurozóny, pridala sa k nemu aj väčšina ostatných krajín Európskej únie s výnimkou Veľkej Británie, Švédska, Maďarska a Českej republiky.

Pakt pre euro plus obsahuje súbor opatrení, ktoré by mali podporiť konkurencieschopnosť jednotlivých krajín únie a zároveň viesť k ich väčšej finančnej zodpovednosti.

Z pôvodnej myšlienky francúzskeho prezidenta Sarkozyho a nemeckej kancelárky Merkelovej o vytvorení zárodku budúcej ekonomickej vlády Európskej únie toho síce veľa nezostalo, ale Pakt pre euro plus prelomovým spôsobom posúva limity toho, čo patrí do výlučnej sféry rozhodovania národných štátov a Európskej únie ako takej.

Problémom paktu sú najmä jeho nejednoznačnosť a absencia konkrétnych donucovacích mechanizmov. Pakt obsahuje ciele, ktorých naplnenie je však v rukách jednotlivých krajín a zároveň necháva dostatok voľnosti na uhýbanie a rôzne kreatívne riešenia v štýle, aby sa aj vlk nažral, aj ovca zostala celá.

A čo na to Slovensko?

Slovensko si v uplynulom roku ujasňovalo svoj postoj k záchranným opatreniam eurozóny. Odmietnutie pôžičky Grécku nahradilo opačné rozhodnutie o zapojení sa do eurovalu a jeho prostredníctvom o účasti na pomoci Írsku.

Minulý týždeň Slovensko podporilo ustanovenie Európskeho stabilizačného mechanizmu ako aj Paktu pre euro plus. Vláda si uvedomila, že v únii sa krajine veľkosti Slovenska nemôže podariť „cikať proti vetru“ bez viditeľných následkov a sústredila sa na vyjednanie tých najdôležitejších bodov svojej agendy.

Vláde sa podarilo najmä znížiť podiel Slovenska na financovaní Európskeho stabilizačného mechanizmu a tiež zabrániť krokom vedúcim k postupnej harmonizácii priamych daní. Slovensko v danom momente nepochybne dosiahlo maximum možného, teraz však potrebuje nesklamať v poslednom dejstve tejto hry, ratifikácii príslušných dohôd v parlamente.

Ďalšia výhovorka, odvolávajúca sa na suverénny slovenský parlament, ktorý z vlastnej vôle neschválil dohodu podpísanú premiérkou Radičovou, by u našich európskych partnerov nenašla najmenšie pochopenie.


Tento článek byl napsán pro deník SME.